Blog č. 8 – Utekať

V strese máme v zásade len dve možnosti. Utiecť, alebo udrieť. To je dané prírodou. Podmienené geneticky, biologicky, vývojom. Pán Darwin by to celé odsúhlasil, opečiatkoval, podpísal a odoslal.
Útok, alebo útek. Tam niekde sa vám vybije zo svalov adrenalín, dopaním, inzulín a čo ja viem, aké všetky svinstvá ešte.

Útok, alebo útek.

Niekedy ale nie je koho udrieť. Ani kam utiecť. Ale aj tak utekáme…

Utekáme, od svojich problémov, od svojej minulosti, od svojich priateľov, manželov, možno aj detí. Utekáme od všetkého, čo je nepríjemné, čo bolí. Utekáme od toho, čo nás svrbí a omíňa. Utekáme.

Niekedy utekať pomáha. Zaplaviť sa hromadou povinnosti. Utrieť prach aj tam, kde nemal šancu napadať. Variť, prať, žehliť. Vybaviť konferenčný hovor. Vybaviť si život. Zložiť si to skrine pekne, nie počkať, krásne. Úhľadne…

Niekomu možno pomáha fajčenie. Definitívne by som povedala, že fajčenie v strese pomáha. Aj keď som nikdy nefajčila. Myslím si to. Niekto niekedy povedal, že ľudia radi fajčia nielen kvôli nikotínu. Ľudia radi fajčia preto, lebo majú chvíľku pre seba. Zadymený priestor, kde vám smrdí oblečenie, žltnú nechty, páchne z úst. Ale máte čas pre seba. Nádych, výdych. Pre toto majú ľudia radi fajčenie. Dýchajú ten páchnucí vzduch. Dýchajú. Svinstvo, ale dýchajú. Chvíľa postáť, zamyslieť sa. Zastaviť sa. Potom žuvačka a ide sa. Spať do chaosu…

Niektorí všetku tú nekrásu vo svojom živote zajedajú. Čokoládka sem. Zmrzlinka tam. Aj si tie ovsené vločky kúpite, aj vám nechutia, aj sa vám nezdá, že tie vaše bôle a boliestky dokážu zalepiť dostatočne. Lepšie sú tučné čokolády s celými lieskovými orieškami. Aj chrúmanie samotné je úľavou. A veľké kúsky orechov tej úľave pomáhajú….

Iní nakupujú. Míňajú svoje ťažko zarobené peniaze na veci, ktoré už majú. Poznáte predsa to prekliate heslo z reklamy, ten slogan, ktorý nám všetkým ničí životy… „Ty za to stojíš“. Ty za to stojíš a aj ja za to stojím. Tak si to kúpim… Chvíľka potešenia. Lepšie ako fajčenie.

Niektorí cvičia. To je asi najlepšia možnosť úniku. Vlastne je to útok, len pritom nikoho nezmlátite. Vynímajúc boxovacie vrece, ktoré to každopádne nebolí.

Niektorí sa stávajú workolikmi. Zlú energiu je treba premeniť na dobrú… A dobrú na ešte lepšiu, takže
po práci.. Keď celý normálny svet spí… Zájdeme na pohárik. A potom ešte jeden. A ešte jeden. Osláviť pracovný úspech… Alebo zapiť neúspech… Aj tam sa dá nájsť úľava. Na dne toho nikdy nekončiaceho pohárika…

Plač je veľmi dobrým spôsobom, ako ventilovať samého seba. Plakať pomáha. Povedať si, že byť slabý nevadí. Povedať si, že pokaziť niečo, čo sa zdá byť veľkým a naozaj dôležitým… Sa stáva. Ľudia veci kazia. Veci sa dokážu pokaziť aj samé. Všetci robíme chyby. Všetkým sa nám chce občas plakať. Aj si zanadávať.

Základ je, otvoriť si srdce. A pohľadať všetko to, čo bolí. Všetko to, čo nie je a nikdy nebude fér. Pozrieť sa sám na seba do zrkadla vo svojej skutočnej podobe. Na holé fakty. Také aké sú.
Na holého seba, bez makeupu, bez príkras. Všetci sme rovnakí…

A bonusom, veľkým bonusom, samozrejme je… Ak na život nie ste sami. Ak nás je pokope viac, takých nanič… tak si to všetko vieme povedať, aj si spoločne poplakať a zanadávať. Aj porozmýšľať, ako z tej sračky von. Alebo, ako to celé aspoň previazať a obmotať, aby to toľko nebolelo, nepálilo…

Nikto by na život nemal byť sám. A ak je, nikto by sa nemal báť, rozdať karty samému seba. A hrať s tým, čo je. Aj s esami, aj dolníkmi a horníkmi.

Útok, alebo útek. Alebo… chvíľka pravdy. Aj to by sa malo uvádzať v antistresových príručkách. Pozrieť sa na veci také, aké sú. Neutekať sám od seba. Neutekať od toho, čo bolí, páli, tlačí. Lebo aj bolesť je súčasťou toho úžasného niečoho, čo nazývame život. Radosť nás spája. Bolesť nás spája.

Bolesť nás robím tým, kým sme. Bolesť nás robí ľuďmi.

BTW: toto umelá inteligencia nikdy nepochopí. Ani keby sme všetci veľmi chceli…

Blog č. 33 – Že v čom to je?…

02.11.2024

Toto chcem povedať, že čo ma rozčuľuje je… Že prečo sú ľudia takí odťažití? V Bratislave napríklad? Neberte ma zle, ja milujem toto mesto, žijem tu, fungujem tu.. Ale je to tak, je to jednoducho tak. Nech to skúšam zľava, sprava, nech sa snažím o to viac, nie… Nedá sa to, nefunguje to, je to na prdku…. Už som mala v telefóne asi 35000 [...]

Blog č. 32 – Technológie, alebo cesta do hrobu… AI.. – Ako Inak!…

02.11.2024

Tak ja neviem… Čo na tie deti platí. Alebo čo by malo platiť. Asi je to aj zbytočné vyprávať teraz také oné, že… “My keď sme boli malí…”, alebo podobné hovadiny… Je iná doba. Mame telefóny…. Keby telefóny, to by ešte bolo dobré… My máme “múdre telefóny”, najmúdrejšie… Všetko viete. Za sekundu. Všetko si môžete kúpiť a donesú Vám to až domov, [...]

Blog č. 31 – Vlády diktatúr

22.03.2024

Niekedy rozmýšľam, ktorý predmet v škole by mal byť taký ten „najdôležitejší“? Na čom by mali rodičia bazírovať? Aby decko nosilo jednotky…? Aby sa učilo? Je to matematika? Aby si vedelo zrátať veci dohromady a nebolo úplne vytreté v tomto svete? Alebo jazyk, aby vedelo utiecť, keď by bolo treba? Do Ameriky? Anglicka? Alebo kde treba, skrátka? [...]

Primátor Košíc Jaroslav Polaček

Košičania si priplatia. Tajné hlasovanie prešlo tesne a vyvoláva pochybnosti

12.12.2024 08:48

Po prepočítaní odhalili odlišný pomer hlasov.

Donald Trump Si Ťin-Pching

Trump údajne pozval čínskeho prezidenta na svoju inauguráciu

12.12.2024 07:49

Od roku 1874 sa na takomto slávnostnom odovzdávaní moci nijaký zahraničný líder nikdy nezúčastnil.

V-BAT dron počas letu

Iránske drony nad New Jersey? Pentagón odmietol tvrdenia kongresmana

12.12.2024 07:37

Kongresman Jeff Van Drew, republikán z New Jersey, predtým hovoril o odhalení zjavného iránskeho komplotu.

Robert Fico

V Brazílii vidíme politického spojenca a partnera na ekonomickú spoluprácu, tvrdí Fico

12.12.2024 06:56

Premiér avizoval, že v krátkom čase plánuje "mimoriadne dôležitú" pracovnú cestu do Turecka.

allmarvellous

Everything is marvellous... Or maybe not...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 33
Celková čítanosť: 29501x
Priemerná čítanosť článkov: 894x

Autor blogu

Kategórie