allmarvellous

Teraz fičia také oné všelijaké… A to nielen teraz, to už dávno začalo… Vlastne dávnejšie ako dávno, ale pokiaľ si ja pamätám, začalo to po finančnej kríze okolo roku 2009. Že sa nám všetkým začali rúcať životy a ceny bytov spolu s úrokovými mierami radikálne stúpať zároveň…Paradoxne a vlastne aj neparadoxne. Celé to dávalo zmysel. Nenažraní američania si nabrali kreditiek, ktoré splácali inými kreditkami a nič nebolo kryté. Nikto nebol krytý. Nikto nemal istotu… Nedaj Bože snažiť sa získať inú prácu. Lepšiu prácu. Najlepšie sklopiť uši, oči, vlastne uzatvoriť si všetky zmysly a pekne držať hubu aj krok. Lebo hypotéku so zlým úročením vlastne už máte. Podpísanú, aj založenú. Už aj bývate. Už aj splácate….

A tak sme všetci začali ohýňať chrbáty, byť milí na tých, na ktorých sa nám až tak veľmi milými byť nechcelo. Hovoriť viac „áno, dobre“ a menej „nie, choď do riti s blbosťami“… A tak ďalej. Dáš si ďalšiu kávu, ďalší ibalgin… Prípadne aj Immodium, ak je tej kávy už naozaj fakt veľa.

A tak sa stalo, že veľa z nás sa ocitlo v riti. Keďže sme do tejto veľmi ponurej a tmavej škárky nevedeli poslať ostatných… Ocitli sme sa tam samy. A zrazu znášali ešte väčšie a ešte ponurejšie sračky ďalších a viac zasračkovaných zajtrajškov… Bolesti žalúdka vymenilo, alebo možno len vystriedalo nespanie, migrény, tupé bolesti v krížoch, prechladnutia, ktoré nie a nie sa vyliečiť. Zmätky v životoch, zmätky v dušiach. Ibalginy vystriedali inak farebné liečiky. A potom možno aj dáke péenky. Dovolenky.. Iné vymeškané pracovné hodiny, absencie rôzneho druhu… V tom lepšom prípade. V tom horšom…

Ste chceli veriť v silu pozitívneho myslenia. Treba byť pozitívny. Treba byť ešte viac pozitívny. Treba vydržať a tešiť sa na ďalší zajtrajšok, ďalšie nové ráno plné kofeínu, cigariet… Alebo čo ja viem, nejakého iného sajrajtu. Sajrajtu v duši…

A tam sa to začalo. Celá tá éra pozitívneho myslenia, tarotových kariet, sebarozvoja, sebalásky, ezoteriky. V tom lepšom prípade… Psychoterapie. Alebo nejakých pekných, okrúhlych psychofarmaceutík, z ktorých sa vám bude zdať, že v skutočnosti nie je až tak čo riešiť. V tom lepšom prípade… V horších prípadoch… To celé.. Končilo omnoho horšie…

Tí, ktorí sa vtedy mali dobre. A na ktorých nesadol mráz vtedy… Tých to možno dobehlo neskôr. Alebo možno nikdy.. Možno sa majú dobre stále. OMG, lucky you, guys!!! Každopádne. Niekto riešil, hľadal, potreboval… Lebo mal tmu. A niekto hľada, rieší, lebo.. Má svetlo. Nudí sa. Chce zažiariť, nik si ho nevšíma. A to je, samozrejme, ploché a prázdne a celé na nič.. Ale o tom som nechcela…

Chcela som o tom. Že možno stačí ten úplne najzákladnejší rešpek k samému sebe. Dávaj. Ale aj ber. Buď milí. Ale zároveň chci, aby boli milí k tebe. Uvar čaj iným, ale aj sebe. Obuj si teplé papučky, zalez do teplej periny. Kukaj srandovné filmy a uč sa aj ty… Len tak nič nerobiť a byť šťastný, bez celého toho dlhého zoznamu povinnosti… Chci lásku. Pýtaj si lásku. Máš na ňu nárok. Aj na ten čaj, aj na tie papuče. Aj posielať debkošov do zadnice, aj na to máš nárok. Jedna veta je úplne vypeckovaná…
„Miluj blížneho svojho AKO seba samého“.

Dolievaj si do pohárika. Aby si vedel nalievať iným, alebo možno len tak. Možno len preto, že chuťí a nemusíme hovoriť zrovna o alkohole, OMG, to vôbec…
TAKE CARE.
STAY SAFE.
JUST BECAUSE YOU MATTER, DAMN IT….