Každý rok si zvyknem dávať nejaký pekný záväzok. Obyčajne je to niečo prevratné, veľké a úžasné. Začať písať knihu. Urobiť si poriadok vo všetkých fotografiách, ktorých je asi miliondvestotisíc… navštíviť aspoň tri hlavné európske mestá, zažiť niečo prevratné, naučiť sa nový jazyk… Plus, každoročné chcem aj schudnúť, samozrejme.
Tento rok som si povedala… Že mojim cieľom sa stane len jedna jediná vec,
ktorú chcem dosiahnuť naozaj. Robiť veci nie viac. Ale menej.
Tento krát menej.
Menej nakupovať, menej upratovať, menej prať a žehliť. Vytvárať si skrátka v živote takzvané „fugy“. Prázdne miesta, ktoré nebudete mať chuť zaplniť ničím iným, ako len bytím samotným. Prázdne miesta, v ktorých vám je skrátka len dobre. V ktorých nemusíte nič. Len možno piť tú kávu, alebo bylinkový čaj, čítať knihu, ísť sa prejsť.. Zavolať niekomu, koho máte radi. Skrátka … Lajdačiť. Skrátka.. Doplniť si farby…
Menej. Možno je toho na nás všetkých všetkého príliš mnoho. Možno viac, lepšie, výraznejšie, silnejšie.. Viac snahy, viac energie, viac pravidelnosti… Možno to celé je skrátka zle.
Možno tou cestou je jednoducho menej.
Menej túžob. Menej strachu. Menej postrádania. To samé o sebe vytvorí ten priestor, v ktorom skutočnosti nie je vôbec nič.
Iba pokoj. A tam, kde je pokoj, tam sa môžete začať mať radi. Tam môžete mať radi to, čo je tu a teraz. Tam vás môžu mať radi tí, ktorých máte naozaj radi vy.
Snívať je dobré. Dosahovať ciele je dobré. Byť spokojný sám so sebou.
To je tiež veľmi dobré.
Asi to najlepšie, zdá sa mi. Byť rád presne tam, kde ste teraz.
Neutekať, neunikať. Len žiť život, ktorý je tu. V tých farbách, aké sú tu.
Tam niekde, tam niekde bude tá správna odrazová dráha pre všetko podstatné.
Aj pre sny.
Celá debata | RSS tejto debaty