allmarvellous

Hlavne mladí ľudia majú veľa ideálov. A je to tak správne. Tak to má byť. Tak je to v poriadku. Aby sme snívali o lepších časoch, lepších myšlienkach, lepších vynálezoch, cestách na Mars a podobne. Tak to má byť… Opačne sa to snáď ani len nedá predstaviť.

Byť v živote na nič človeku nič neprináša. Nechcieť od života nič. Len prežiť, snáď. Je to depresívne, zlé a choré. A v istom okami, napriek všetkému… Si človek povie, že kapitulovať môže v skutočnosti znamenať veľkú vec. Veľké víťazstvo…

Snahy, premárnené snahy, príliš veľa stresu, príliš veľa ústretovosti, bezsenných nosí, strachu a boja… Vo svete je strašne veľa konkurencie. V skučnosti snívame všetci. Všetci chceme ten pomyselný „palec hore“ a dúfame, že jedného dňa to budeme my a práve my, ktorí zmeníme svet.

Prevratné myšlienky prevratných ľudí. Sociálne siete, ktoré tomu všetkému dávajú rýchlosť svetla. Rýchlo a ešte rýchlejšie. Ešte tento rok menežovať menší tím, o rok väčší a o dva roky sa stať superhrdinom s vlastným logom na tričku…. S vlastným logom na čele, budove, s ulicou pomenovanou podľa seba a s tromi hviezdičkami na tej pomyselnej ulici, pomyselnom chodníku slávy…

Zanechať stopu. Všetci túžime zanechať stopu…. A tak sa ľudia natáčajú, postujú svoje videá, chcú zdieľať a byť zdielaní, videní, olajkovaní… A všetko sa to stráca kamsi do prázdna. Kde sa hitom dňa stáva myšlienka… Natočiť ten najkrajší chlebík vo vajci s tým najkrajším, blišťavo-zeleným avokádom a tromi cherry paradajkami k tomu. Byť fit, bit hit, byť odoberaný a opečiatkovaný zároveň….

A potom raz príde deň, keď sa tie naše sny začnú rozplývať ako také dymové domčeky z dymových karát. Je nás mnoho. Príliš mnoho…. Dokázať nemožné, vyššie, väčšie, merateľné, nepreskočiteľné, viac a ešte viac….
Je nás príliš mnoho…

Tou skutočnou výhrou ale je ľudský život sám. Zdriavie samo o sebe. To, že vôbec máme možnosť slobodne žiť, dýchať čerstvý vzduch z plných pľúc… To, že sa môžeme mať radi, ozajsky radi. Nie tak olajkovane. A byť tu, jeden pre druhého. Takí, akí naozaj sme. Strapatí, makoví, takoví. Nanicovatí…

A v tej kapitulácií.. Na všetky lajky toho sveta. V tej kapitulácií je ohromne veľké víťazstvo.

Keď sa tú poľnú trávu skrátka a dobre tak nejako človek…..
Vykašle…