allmarvellous

Príde čašníčka. Hovorím Freddiemu, aké nemožné je, že všetci pijú tekvičkové latté.. Smeje sa, povie, že by sme si mohli dať aj my. Objednávame si teda dve tekvičky a ešte jedno veľké pivo. Pre Freddieho. Ja si prosím aj minerálku. Nechladenú, neperlivú, nemám rada, keď ma bolí hrdlo… „Strašne rada som, že sme sa stretli… Ja ťa počúvam […]

Čakám v kaviarni. Nenormálne sa teším. Splnil sa mi sen. Je to sen… Čakám v kaviarni na najlepšieho človeka, ktorého kedy táto zem na svojich pleciach nosila. Najlepšieho človeka, ktorý kedy nosil boxerské tenisky značky Adidas a chcel rozhodaj svet! We will rock you!… Príde Freddie. Mám oblečené šaty značky Esmara /Lidl, kvalita za rozumnu cenu/. Vyzerám […]

Keby som mala možnosť stretnúť sa s Freddiem… Myslím, že by sme ladili. K sebe by sme ladili. Ako duša k duši. Možno aj telo k telu, ale neviem. S Freddiem… By to bolo tak trochu… „riziko“. Ale išla by som do toho! Ak by bola šanca… Najväčšie riziko by ale bolo, že mi zlomí srdce. A odíde na turné po Amerike. […]

To už je taká.. Až hanba povedala by som, tieto dve slová spájať dohromady. STAY POSITIVE! GOOD VIBES ONLY!… Že vás huba nebolí, vážne… Akože dobre, okej, ja to chápem aj všetko. Všetci potrebujeme mať nádej. Všetci potrebujeme ubezpečiť, že zajtra prídu lepšie časy. Že vysvitne slnko, vtáčiky budú spievať, že dúha má stále 7 farieb… Aspoň […]

Teraz fičia také oné všelijaké… A to nielen teraz, to už dávno začalo… Vlastne dávnejšie ako dávno, ale pokiaľ si ja pamätám, začalo to po finančnej kríze okolo roku 2009. Že sa nám všetkým začali rúcať životy a ceny bytov spolu s úrokovými mierami radikálne stúpať zároveň…Paradoxne a vlastne aj neparadoxne. Celé to dávalo […]

Hlavne mladí ľudia majú veľa ideálov. A je to tak správne. Tak to má byť. Tak je to v poriadku. Aby sme snívali o lepších časoch, lepších myšlienkach, lepších vynálezoch, cestách na Mars a podobne. Tak to má byť… Opačne sa to snáď ani len nedá predstaviť. Byť v živote na nič človeku nič neprináša. Nechcieť od života nič. Len prežiť, snáď. Je […]

Niekedy sa človeku zdá, že veci nabrali svoj definitívny význam. A asi áno, niektoré veci sú naozaj definitívne, nezvratné, čierno-čierne, zatemnené, stratené, ponorené do tmy. Nič z toho ale neplatí naveky. V skutočnosti aj tá čierno-čierna tma raz pominie, prestane pršať, spoza tmavých mrakov sa vynoria mraky šedé, mraky svetlo modré a potom, raz, […]

Úžasné na živote je, že občas máte šancu robiť naozaj veľké veci. Things, that matter… Pre každého to „veľké“ môže byť za daných okolností, v daných životoch, niečo úplne iné… Pre mamičku, vychovávať svoje deti najlepšie ako sa dá. Každý deň sa postarať… To je veľká vec. Pre otca zabezpečiť, aby sa bolo z čoho postarať… […]

Všetci sme tu len tak na návšteve, dá sa povedať. Jedni prichádzajú a iní odchádzajú. Niekto má to šťastie prežiť na tejto matičke Zemi dlhý a šťastný život, niekto možno tiež dlhý a menej šťastný. Iní je tu zase iba krátko, akoby naozaj, len na návšteve, len pozrieť sa… Kto vie? Niekto možno tam zhora píše naše osudy, alebo je to možno […]

Opäť je to tu… Tie nádherné závany diaľok, mora, tepla, alebo aj hôr, alebo krásnych starobylých mestečiek, tu, či v zahraničí. Hlavne v zahraničí. Ľudia sa tešia. Ja sa teším… A je to krásne, celé to vzrušenie okolo cestovania. Prečo ľudia cestujú? Prečo ľudia radi cestujú? Tak ok, niekedy to možno nie je až s takým úžasným […]