allmarvellous

Dve slová, ktoré mnohým vyrážajú dych. Umelá. Inteligencia. Niečo, čo nikdy nebude tým, čo je skutočné a napriek tomu to dokáže dosť. Viac, než inteligencia skutočná, ale nižšia. Čo sa to s nami deje? A na čo je to všetko dobré? Niekto, kto bude spojením mozgov všetkých nás malých, vymyslí konečne ako vyliečiť rakovinu? Alebo iné závažné ochorenie? Bude nám odpovedať na otázky vzniku a zániku? Čo bude potom, keď prekročíme čiaru deliacu život a smrť a prehupenme sa na stranu tých, čo tú odpoveď vlastne ani vedieť nepotrebujú?

Kedysi dávno som mala taký sen. Snívalo sa mi, že som si jedného pekného dňa sadla za počítač a začala sa pýtať otázky. Že to celé vyzeralo ako nejaký google vyhľadávač a ja som tomuto peknému farebnému zariadeniu kládla otázky ohľadom môjho života. Ktoré rozhodnutie je pre mňa správne? Či nesprávne? Mám dnes ísť do práce, alebo mi na diaľnici hrozí autonehoda? Mám si vziať za muža človeka s ktorým zdieľam svoj život, svoje lože? Mám dnes uvariť segedín, alebo len špenát s vajíčkom?

Takéto niečo sa mi snívalo asi 15 rokov dozadu, verte neverte. Zobudila som sa celá spotená a hovorila som si.. Ak sa takéto niečo stane, je to začiatok nášho konca. Toto bude koniec sám. A potom som si vydýchla a povedala si, že to bol len sen. Zlý sen.

O tom, že raz niekto niekde, alebo možno všetci všade, budú o vás a vašich susedoch vedieť úplne všetko. O tom, že nám prestane fungovať mozog a odumrú hlasivky, lebo komunikovať nahlas začne byť úplne zbytočné. Všetko vybavíme cez internet. Ešte aj kamaráta môžeme získať cez internet, objednať si jedlo, predpovedať svoju vlastnú budúcnosť…

Prečo potom budú ľudia nažive? Čo nás bude spájať? Ak vôbec niečo…

Všetko bude jednoduché, všetko bude instatné…ako káva. Alebo jedlo zo sáčku.

Rýchle a potom ešte rýchlejšie. Rýchle a bez chuti. Niekto sa na tom úžasne nabalí a potom?

Čo bude potom?

Prestaneme veriť nielen svojím snom a svojím vlastným ideálom.
Prestaneme byť nielen optimistami, ale aj pesimistami.
My dokonca prestaneme byť i realistami.

My totižto… Prestaneme byť.