Blog č. 4 – Krása sveta

Nedávno som sa dozvedela takú vec a zdá sa mi, že som o niečom takom asi aj tušila…Že svetlo obsahuje všetky farby. Novinka… Zaujímavé, že nič nie je na prvý pohľad čierne, alebo biele. Doslova. Že vraj je to tak, že čierna je v podstate len nedostatkom svetla. Nedostatkom všetkých ostatných farieb. Nádherná myšlienka. Skôr filozofická, ako fyzická.
Pekná téma na diskusiu…

A tak upadáme do všelijakých pochybností, ako ten život plynie. Hľadáme samých seba. Nachádzame samých seba. Chvíľu si rozumieme, potom už zase nie. Niekoho máme radi a ten druhý má rád nás, alebo aj nie, ak sa mu nechce. Chvíľu sú veci biele a chvíľu čierne. Chvíľu je svet farebný a presvetlený a inokedy zase čierny…

Nedostatok svetla. Nedostatok všetkých ostatných farieb… To je tma.

Občas ma chytá panika. Niekedy aj z toho, že sa stane niečo fakt zlé. Ale väčšinou, našťastie, väčšinou z toho, že nemám čas. Z toho, že život je nepredvídateľný. Že niekto si len tak zo srandy kúpi žreb a vyhrá desať miliónov a niekto si zase len zabehne po pečivo a zrazí ho autobus. Nepredvídateľný život…

Chytá ma panika z tej všetkej krásy. Najradšej by som si každý moment uzavrela do škatuľky a potom si v Ikey kúpila najväčšiu skriňu na svete, najväčšiu akú tam len majú… S praktickými „úložnými riešeniami“ pre môj život. Pre moje pekné momenty… S mnohými priehradkami, šuplíčkami. Niektoré by boli priesvitné a iné zase nepriehľadné, nietoré menšie, iné väčšie. Každopádne by to tam všetko bolo nádherne usporiadané, podľa chronológie, samozrejme… Všetky krásne západy slnka hneď vedľa východov. Krásne a úhľadne uložené v krabičkách veselých pastelových farieb…. Nebola by to krása?

Keby sme boli schopní nasať každý jeden okamih tak, ako sa patrí a sluší? Keby sme si dokázali zapamätať jednoducho… Všetko krásne? A to škaredé, to by… To by sa pretriedilo. Podstatné a nepodstatné. Nepodstatné vyhodiť. To by mala Marie Kondo radosť….

„Do you feel the joy?“, opýtala by sa ma.

„Yes, I feel the joy!“, odpovedala by som.

A potom by sme stáli vedľa seba so založenými rukami. Nie založenými tak, ako keď sa človeku nechce, alebo keď je nervózny. Alebo tak, keď máte chuť na niekoho nakričať, ale poviete si, že ten krik je treba ustát. Nie tak. Boli by to ruky založené tak, keď je všetko krásne hotové. Keď sú spomienky krásne uložené. Nádherné okamihy vedľa pekných a krásnych. Dych berúcich.
Tie zase vedľa škaredých – zlých, ale podstatných. Takých, ktoré je treba si pamätať…

Stáli by sme vedľa seba, dívali sa na tú krásne zorganizovanú skriňu a cítili tu JOY…

Joy z toho, že nám život neuniká pomedzi prsty. Joy z toho, že napriek tomu, že je všetko hrozne pominuteľné, tu a a teraz, hore a dole, potom a vtedy… Joy z toho, že teraz je tu. A tiež joy z toho, že všetko vtedy, je tu tiež. A že to, čo bude, to tu vlastne nie je. A tak to netreba odkladať, menej upratovania…

Tma je vlastne len nedostatkom farieb. Tma v skutočnosti neexistuje.

Existujú len naše rozhodnutia. Vyfarbiť si deň všetkým, čím sa len dá. Alebo možno len tým, čo je zrovna po ruke. Aspoň tú dobrú kávu si zaliať, aspoň na prechádzku ísť, dívať sa do slnka….
Nežmurknem, nežmurknem.. A žmurknem. Predsa žmurknem…

Nádych, výdych. Život je krásny. So všetkými farbami. Inak by to nebolo svetlo…

Blog č. 33 – Že v čom to je?…

02.11.2024

Toto chcem povedať, že čo ma rozčuľuje je… Že prečo sú ľudia takí odťažití? V Bratislave napríklad? Neberte ma zle, ja milujem toto mesto, žijem tu, fungujem tu.. Ale je to tak, je to jednoducho tak. Nech to skúšam zľava, sprava, nech sa snažím o to viac, nie… Nedá sa to, nefunguje to, je to na prdku…. Už som mala v telefóne asi 35000 [...]

Blog č. 32 – Technológie, alebo cesta do hrobu… AI.. – Ako Inak!…

02.11.2024

Tak ja neviem… Čo na tie deti platí. Alebo čo by malo platiť. Asi je to aj zbytočné vyprávať teraz také oné, že… “My keď sme boli malí…”, alebo podobné hovadiny… Je iná doba. Mame telefóny…. Keby telefóny, to by ešte bolo dobré… My máme “múdre telefóny”, najmúdrejšie… Všetko viete. Za sekundu. Všetko si môžete kúpiť a donesú Vám to až domov, [...]

Blog č. 31 – Vlády diktatúr

22.03.2024

Niekedy rozmýšľam, ktorý predmet v škole by mal byť taký ten „najdôležitejší“? Na čom by mali rodičia bazírovať? Aby decko nosilo jednotky…? Aby sa učilo? Je to matematika? Aby si vedelo zrátať veci dohromady a nebolo úplne vytreté v tomto svete? Alebo jazyk, aby vedelo utiecť, keď by bolo treba? Do Ameriky? Anglicka? Alebo kde treba, skrátka? [...]

New York / US voľby /

ONLINE: Prvé výsledky amerických volieb sú známe. Trump spochybnil hlasovanie v kľúčovom štáte

06.11.2024 00:00

Harrisovej štáb sa chystá na možnosť, že sa Trump predčasne označí za víťaza.

novi sad

Pád prístrešku na stanici v Srbsku neprežila aj 20-ročná dolnozemská Slovenka

05.11.2024 23:10

Zahynula spolu so svojím priateľom. Tragédia v Novom Sade si vyžiadala celkovo 14 obetí.

rukojemníci, izrael

Izrael ponúka Hamasu milióny dolárov za prepustenie rukojemníkov

05.11.2024 22:10

Predstaviteľ Hamasu však označil túto ponuku za "frašku" a uviedol, že rukojemníci budú prepustení len na základe dohody, ktorá ukončí vojnu a zruší blokádu Pásma Gazy.

celiakia, pečivo, žemľa, odmietnutie, ruka, bez lepku, lepok

Celiatici môžu prísť o príspevok 610 eur ročne. Zmenu navrhuje novela zákona z dielne ministerstva práce

05.11.2024 21:08

Upozornila na to poslankyňa Martina Holečková. Ministra práce Erika Tomáša žiada o zachovanie príspevkov na diétne stravovanie.

allmarvellous

Everything is marvellous... Or maybe not...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 33
Celková čítanosť: 28509x
Priemerná čítanosť článkov: 864x

Autor blogu

Kategórie