Prečo je pre nás všetkých dôležité mať prehľad? Všetci chceme mať prehľad. Chceme si pamätať, koľko máme peňazí na účte aj na sporení. Koľko sme si už odložili na dôchodok? Čo všetko máme odložené v skrinach a v pivnici? Kto v živote je vlastne náš kamarát? Ako je to? S našimi životmi, s našimi vzťahmi… S našimi láskami?
Smerujeme v tom celom niekam? Alebo len stojíme a čakáme, pozorujeme, čo sa bude diať?
Občas sa zdá, že sme tým všetkým zaplavení. Že nie je najmenšia šanca udržať si prehľad. Že nie je najmenšia šanca opraviť pokazené hračky, zašiť všetky rozpárané tepláky… Opraviť vzťahy.
Prehľad. Transparetné veci, transparentné šuflíky v jednodlivých oddeleniach našich životov. Niekedy nám chýba viac poličiek, viac času, viac ľudí, ktorý by možno pomohli.. Potrebujeme mať prehľad. Potrebujeme si rozumieť, potrebujeme rozumieť iným, potrebujeme si udávať tempo… A občas si od tej celej snahy potrebujeme aj udržať odstup. Potrebujeme chvíľku stagnovať…
Nestíhame. Nestíhame plniť deadline, ísť na všetky konferenčné cally, stretávať priateľov, utierať prach, nestíhame variť výživné jedlá. Nestíhame jesť ovocie.
A je to v poriadku. Občas to chce skrátka a jednoducho, zastaviť sa. Vypratať miesto v jednom šuflíku, vyhodiť staré a nepotrebné, aby ste mohli urobiť miesto novému. Inventúra našich životov, so všetkými skriňami, policami a poličkami, starým a viac nenoseným oblečením, starými a viac nenavševovanými kamarátmi.. láskami… nepriateľmi…
Občas je treba chvíľku postáť. Aj si dať pauzu, aj si vyložiť nohy a chvíľku len rozmýšľad nad tým celým chaosom… Kde asi robíme chybu? Kde to asi celé viazne a stagnuje?
Triediť, vyhadzovať, upratovať, čistiť, ospravedlniť sa, dohodnúť sa, prijať ospravedlnenie, odpustiť, zabudnúť, ísť ďalej. Alebo skrátka len povedať nie.
Život je ako rieka. Vyzerá stále rovnako, ale tá rieka, na ktorú ste sa dívali pred hodinou, je v tejto chvíli úplne iná. Nová. V každej sekunde. A zmenu človek nezastaví, na zmenu ako na jediné je možné sa úplne spoľahnúť… Vravia múdre hlavy…
Niečo prichádza. A niečo odchádza. Musíme sa pozrieť, zastaviť a nechať odísť. Jedine tak sa dá kráčať dopredu.
Jedine tak sa dá udržať prehľad…
Celá debata | RSS tejto debaty