Založ si blog

Blog č. 16 – Holding back…

Občas si kladiem otázku, čo človeka skutočne brzdí a ťahá späť. Sú to obavy zo zlyhania? Strach z neznáma? Strach z neznáma a zlyhania v ňom? Myslím na to, čo raz povedal Jim Carrey v tej svojej preslávanej commentcement speach, keď povedal, že jeho otec sa túžil stať komikom, ale zvolil si cestu istoty. Rozhodol sa stať sa účtovníkom, aby priniesol do rodiny istotu stabilného zárobku… A potom prišlo obdobie, keď ho z práce vyhodili a rodina na nejaký čas prišla o živobytie. Jim povedal, že rovnako tak, ako sa dá spadnúť v istote, dá sa to aj v neistote… Prečo sa potom báť svojich snov?

Krásna myšlienka. Rada myslím na Jimma aj na túto jeho motivačnú reč pre všetkých absolventov ročníka 2014 na neviem akej americkej univerzite. Rada si pripomínam, že možné je všetko, ako to raz povedala Audrey Hepburn… „Lebo svet sám o sebe hovorí, že je možný“. Pekné, tiež pekné.

Prečo sa teda bojíme? Máme hromadu nesplnených snov, túžob, plánov, cieľov… Tri kroky späť a dva vzad. Alebo aj opačne… Niektorí sú odvážnejší. Svoju víziu si držia pevne uchopenú vo svojich rukách. Idú si hlavou proti múru, alebo aj prúdu a zdá sa, že život im veľmi pekne vychádza…

Tak čo je to? Čo nás v skutočnosti odlišuje? Rodina, do akej sme sa narodili. Sociálna vrstva, v ktorej vyrastáme? Postavenie, statusy, ľudia, vzdelanie, rodičia, prarodičia, odovzdávanie skúsenosti z generácie na generáciu… Určite všetko dohromady…

Niektorí mali to šťastie narodiť sa do milujúcej rodiny, kde vás rodičia vždy vítajú doma s otvorenou náručou, presviedčajú v objatí, že nádej vždy umiera posledná, alebo snáď, že neumiera nikdy… A to je to ozajstné šťastie. Stadiaľ sa dá vstávať a vzlietať vždy znovu a znovu. Skúšať a padať s nádejou, s úsmevom, tak, že neberiete samého seba a všetky úspechy tohto sveta až tak vážne. Lebo viete, kde je sever.. A viete aj to, kde sever nie je a kde slnko nesvieti…Svetská sláva, poľná tráva.

Niektorí ale to šťastie nemali a niektorí, napriek tomu, že sa už lepšie ani len narodiť nemohli.. Padajú stále znovu a znovu…Neustále zlí partneri, neustále nešťastie v práci…Nedarí sa… Nedokážem, nemám na to, neviem, som slabý, som neschopná, som príliš… fádna, smutná, všedná, tichá…Nijaký,nijaká…

Myslím si, že to gro, to core, to základné, čo všetkým nám, všetkým fádnym a neschopným, pomáha vstať a bojovať ďalej… A mať odvahu pokračovať, aj keď to bolí, aj keď vám pod nohy padajú neustále nové a nové polená… To gro je pravdepodobne v tej sebaláske. V tom sebapoznaní. V tom, že sebavedomých ľudí od tých, čo to vzávajú  príliš skoro, v skutočnosti delí jedno a jediné…že radi spoznávajú samých seba. Že poznajú samých seba. Že poznajú samých seba a že to, čo vidia v zrkadle, je z ich pohľadu pekné, dobré, milé a tiež to, že voči tomu niečomu, majú nekonečne veľa pochopenia a teda… Dokážu cítiť lásku a možno aj obdiv k samému sebe.

Tento pocit človeka drží. Páči sa mi, kým som stal, stala. Každé moje rozhodnutie nech je motivované dobrým úmyslom. K sebe samému aj ku všetkým, ktorých by sa eventuelne mohlo dotknúť. Som dobrý, som pekný. Som to ja.

A to je ten pocit, ktorý človeku hovorí, že Audrey má pravdu a že všetko na svete je možné. Aj schudnúť 20kg, aj postaviť dom, aj sa presťahovať na vidiek, aj mať svoju vlastnú kaviareň, aj venovať sa móde, aj odpustiť, aj sa pohnúť v živote ďalej, aj milovať kompletne nového človeka, ak mu dáte šancu, napriek tomu, že vaše srdce je ešte stále na pol zlomené.

Verím Audrey a verím Jimmovi. Svet je dobrý a je aj pekný. A stojí za to pokúšať sa o čokoľvek. Lebo aj tá nekonečná stabilita je v skutočnosti hrozne krehká… A nestabilná.

Blog č. 31 – Vlády diktatúr

22.03.2024

Niekedy rozmýšľam, ktorý predmet v škole by mal byť taký ten „najdôležitejší“? Na čom by mali rodičia bazírovať? Aby decko nosilo jednotky…? Aby sa učilo? Je to matematika? Aby si vedelo zrátať veci dohromady a nebolo úplne vytreté v tomto svete? Alebo jazyk, aby vedelo utiecť, keď by bolo treba? Do Ameriky? Anglicka? Alebo kde treba, skrátka? [...]

Blog č. 30 – Prečo si neveríme?!… Čoho sa bojíme?!… Zlé už sa deje…

22.03.2024

A ja tu nechcem písať o politike, alebo čo… To nie.. Budú tie voľby prezidentské… A práve preto píšem, ale.. Nechcem písať o politike… Len možno o nás, že prečo sme takí akí sme a prečo… Nemáme k sebe samým dostatok úcty a rešpektu, lásky a uznania, aby sme si raz dovolili zdvihnúť ruku, otvoriť ústa [...]

Blog č. 29 – Calling to JC…

13.12.2023

Zvoní to.. A ja mám toho na srdci veľa. Celú záplavu myšlienok, slov, viet, sťažností, nepochopenia. Duša sa mi búri. Vrie to vo mne. A ja viem, že… Onedlho bude mať narodeniny. Viem, že toho má veľa, viem že… Je busy. Stále je busy.. A možno to nezdvihne a ja vôbec nebudem vedieť, čo si o tom celom myslí, ale musím.. Musím to [...]

RNC,  Republikánsky národný výbor

Sídlo výboru republikánov evakuovali z dôvodu zásielky ampuliek s krvou. Boli určené pre Trumpa

22.05.2024 23:10

Bezprostredne nebolo známe, či s doručenou krvou prišli nejaké osoby do kontaktu a ani to, komu patrila.

čln, dunaj, maďarsko

Motorový čln, ktorý narazil do výletnej lode na Dunaji, riadil opitý muž

22.05.2024 21:50

Maďarská polícia našla jedného z piatich nezvestných po tragickej zrážke motorového člna s výletnou loďou.

NATO, Ukrajina

Weimarský trojuholník: Nemecko, Francúzsko a Poľsko chcú byť základom obrany Európy pred Ruskom

22.05.2024 21:10

Nemecko, Francúzsko a Poľsko sa chcú stať hnacou silou európskeho bezpečnostného rámca, ktorý by dokázal odolávať hybridným hrozbám Ruska.

budova TASR tlačová agentúra SR

Poslanci zvolili troch nových členov Správnej rady Tlačovej agentúry SR

22.05.2024 20:56

Poslanci zvolili odborníka v oblasti práva, odborníka v oblasti ekonómie a odborníka v oblasti žurnalistiky.

allmarvellous

Everything is marvellous... Or maybe not...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 31
Celková čítanosť: 24388x
Priemerná čítanosť článkov: 787x

Autor blogu

Kategórie