allmarvellous

Keby som mala možnosť stretnúť sa s Freddiem… Myslím, že by sme ladili. K sebe by sme ladili. Ako duša k duši. Možno aj telo k telu, ale neviem. S Freddiem… By to bolo tak trochu… „riziko“. Ale išla by som do toho! Ak by bola šanca… Najväčšie riziko by ale bolo, že mi zlomí srdce. A odíde na turné po Amerike. Severnej… Alebo ešte horšie Latinskej… To by sa už nikdy nevrátil…

A ja by som ho čakala, v Petržalke na gauči… kúsala si do palca… raz do palca, raz do horalky, nervózna, že prečo Freddie nedvíha telefón a že v akej riti je zas… Kurník aj s chlapom…

Ktovie jak to mali s tou.. Viete kým, jak sa volala? Už viem. Mary. Mary Austin… Looov of maaaj laaaajf… ju líííív meee… Tá. Tá Mary.

Ktovie jak to mali, že… Čo sa jej napáčilo vlastne?! Ja nerozumiem inak… Dostala prsteň?! Dostala. Mala ho na ruke? Mala… Miloval ju? Miloval… A čo?! Že bol aj na chalanov? Tak ľahko zlomiť chlapcovi srdce?! Veď si vybral ju, nie?… Čo chcela? Nosím si prsteň, vydám sa, verím Freddiemu, varím Freddiemu, všetko dobre, nie?

Ale chyba bola asi tam, že… Freddie chodil na tie turné… Kamsi do riti… Och.. Hrozne výstižné, viac, ako som chcela pôvodne… Samé sa to píše, tento blog…. Najmojveru… Asi ju chápem. Prechádzala sa po byte, nie v Petržalke, ale tam, dakde na dakej „Avenue“, ci „Kings-Cross“, ci bodaj kde.. A kukala si tie seriály sama po večeroch. A to človeka nebaví… Samého kukať. A číhať, či nedajú náhodou aj Freddieho, ako hrá na gitare sporo odetý na dákom pódiu….. Prsteň nestačil, skrátka…

Každopádne. Ja milujem Freddieho. Myslím, že ho poznám, aj keď on vraví, že si zachováva svoje tajomstvo. Že nikto nevie, kým je naozaj. Iba Mary…No neviem. Nemyslím si…Poznám Freddieho…

Akože, takto vám poviem. Za všetko zlé ja len Mary viním. Na chlapca sa vykašľala, no on len lásku hľadal… Kde sa dalo. Po javiskách, kde kade…. chudák. Jedine, že by to bolo naopak… On lásku a ona potom….. Asi.. Možno…

Taká pliaga tá choroba… Trikrát sa prežehnať, štyri cesnaky za seba zahodiť, a do všetkých kútov popľuť… Chudák. Chudáci všetci, celá tá rozpustilá éra 70tich rokov…..Ale oni len nechceli vojnu. Oni chceli mier, lásku. Veľa lásky asi, priliš veľa. Oni len chceli… Somebody to love… No vážne…

Anyways…

Freddieho by som milovala. Celým srdcom… Celou dušou. Mohol by mi spievať od haleluja, do Vianoc. Vlastne to ide ruka v ruke…Freddie…

Ľudia plní lásky odchádzajú. Plní talentu, života, iskry, chuti žiť. Bojovníci, oddaní, vášniví, milujúci, milovaní… Tí, ktorí to nevzdávajú……….. Ľudia plní života odchádzajú…. Život necháva týchto ľudí odísť… Kdežto tí jedovití, zlí, povrchní, zlodeji, kriminálnici a mafiáni… Dožívajú sa vysokého veku v plnom zdraví… Draví…

Všimli ste si to niekedy?………Láska asi okráda človeka o energiu.

Preto sú títo zlobci plní síl… Keď nemáš v sebe lásku, nemáš trápenie.

Kto sa netrápi žije dlhšie… Všetko dáva zmysel. Vždy.