allmarvellous

Verím takému niečomu, že človeku sa dejú sračky, keď… Pardón za výraz. Nie sračky, nepríjemnosti, som chcela napísať.. Všetci by sme sa mali snažiť byť a žiť kultivovaný život, žiť a byť kultivovaní. Takže.. Nie.. Nepríjemnosti..

Verím teda takému niečomu, že človeku sa dejú nepríjemnosti vtedy, keď sa snaží viac, ako sám chce. Keď prikyvuje, aj keď chce povedať nie.. Keď má na srdci viac dobro iných, ako dobro samého seba. Keď chce nosiť tepláky, ale miesto toho sa silou mocou tíska do tesných business oblečení veľkosti menšej, než v skutočnosti potrebuje.. Aspoň o číslo.. Pre dobrý pocit!… Pre dobrý-zlý pocit… Skrátka a dobre… Keď nie sme aligned. Keď nie sme, ako v kostoloch vravia.. V jednote s duchom svätým…

Ducha svätého som v živote nestretla, ale vravia, že prebýva v každom z nás. A ja verím na to, že človek neni len kus masa.. že človek je aj duša, ktorá prebýva v tele.. Či je svätá, nevieme, či je v jednote s tým, čo je sväté, tiež veľmi nevedno… anyways…

My si strašným spôsobom zvykneme robiť násilia… Pre pokoj v rodine. Pre pokoj svätý… Aby nás náhodou nesúdili susedia, alebo rodičia, alebo stará mať… Ktorá dobre nečuje na jedno ucho, alebo možno ani na obe.. Každopádne, nemá nás súdiť. Ani ona, ani kolega, ani brat, ani sestra… Najkrajší chceme byť. Sami pred sebou.. Pred svetom. Aby nám nikto nič, ani len tú smietku z oka nemal potrebu vyberať… Život bez výčitiek…

A tak chrúmeš aj čo ti nechutí, robíš aj čo nechceš, prekrúcaš sa vnútri, hanbíš sa za to, kým si, alebo aj za to, kým nie si… A je ti zle, aj keď to zle nie je vidno, ani počuť.. Aj keď to zle vyzerá, že možno neni vôbec…

Verím tomu, že základom všetkého je pocit. Čo cítím? A ako by som najradšej reagovala, keby svet bol plný jednorožcov? Čo by sm najradšej urobil, čo by som najradšej povedala? Keby svet bol farebný, veselý, prajný…

Ale čo keď… Čo keď… Tak ako myslím na iných, bolo by dobré myslieť aj sám na seba. A čo keeď… Svet nikdy plný jedorožcov nebude. Ani dúhový, ani ružový, ani svetlomodrý… Svet bude vždy bársjaký…

Čo keď také niečo je pravda, že máme chcieť viac. Nielen pokoje v rodine, mier a koniec svetového utrpenia. Možno máme chcieť aj pokoj vo svojej duši. Možno máme chcieť aj povedať si a dupnúť si a vyjadriť sa, že toto né! Neľúbi sa mi to, nechutí mi to, nebudem to robiť, ja s vami nejdem a celkovo! Icte si sami.. Alebo také dačo..

Jedna pekná a milá pani napísala knihu. Pani sa volá Anita Morjaani a bola schopná sa vyliečiť zo štvrtého štádia rakoviny. Hodginov lymfóm. Prežila klinickú smrť a tá kniha stojí za prečítanie. Okrem toho s ňou môžete nájsť nespočet rozhovorov na internete. Kúpte si knihu od Anity. A kúpte si všetko, čo vám robí radosť! Pekné vône a dobrú kávu, magneziovanú vodu, alebo len mydlo! Treba byť svojím vlastným kamarátom.. Aby nám bolo fajn a tiež preto, aby sme boli zdraví…

Ale hlavne treba byť aligned. S tým, čo cítim, s tým, čo hovorím a s tým čo robím. Byť v prvom rade.. Na svojej strane. A ak sa mi chce a ak sa mi to páči a robí mi to dobrotu.. Tak aj na strane iných…