Je to až neuveriteľné, akým spôsobom je rozdelený tento svet. Akože dobre, ja to celé chápem, história, evolúcia, revolúcia.. Feudalisti, kapitalisti, komunisti, idealisti, pracovití a leniví, extrémisti, teroristi, neviditeľná ruka, ktorá tým všetkým že vraj hýbe a že bez práce nie sú koláče a takéto.. Chápem. Rozumiem…
Každopádne… Áno, je to neuveriteľné, ako nakrivo je celý svet rozdelený. Na špičke ľadovca je tých výnimočných zopár. Výnimoční.. A pritom tak obyčajný. Na špičke ľadovca majú ľudia moc, skutočnú moc. A prito je nás veľa. Sedem miliárd, celá hromada…
Niekomu skrsne v hlave blbosť. „Čo by som tak dneska.. Ahá, počkajte… Zničím národ! Východná Európa, to by šlo. A čože to tu všetko máme po ruke? Nejaké krivé obvinenia, tanky, mafie, armádu.. Dobre. Poďme na to! Poďme, dobré to bude!… “, povie si tupá hlava vypatlana, opitá mocou, chorá, osamelá, a predsa. Silná. Má moc… Má moc…
A tak sa dejiny zase opakujú, zlí robia zlo a nevinní trpia. Ľudia si neveria. Ľudia neveria ľuďom. Verili a nedopadlo to dobre, takže…Čo je vlastne dobré? A čo je vlastne zlé? Kde je sever?…
„Páni, desať miliónov odberateľov! Daj mi zvonček, subskrajb na môj čenel…“ A budeme v tom dvaja. Ja budem natáčať svoje avokádové nátierky, úžasné postavičky vyrobené z lega, ty mi budeš nahrávať bodíky a spoločne si môžeme nahovárať, že zdieľame svoje životy.
Kam sa podeli skutočne veľké mená? Veľkí hrdinovia? Kam sa podeli ľudia, ktorí dokážu povedať „nie“! A odpísať všetkých tých nemožných, zlých, zvrhlých. Odpísať, poslať do kelu a potom ich nechať upadnúť do hlbokého zabudnutia. Alebo možno povesiť ich hlavy niekam na výstrahu. Ako v stredoveku…… bohužiaľ, presne ako v stredoveku.
Moc v rukách zlých ľudí robí zlo. Byť zlým robí zlo. Byť zlým ničí hodnoty, vzťahy, ľudí. Zlo ničí naše srdcia a duše, ničí naše tráviace ústrojenstvo… Zlo ničí životy. Zlo ničí nás.
Ale… Ja verím, že everything matters. Everything matters.
Moc. Schopnosť presvedčiť davy. Schopnosť využiť svoj hlas. Svoju vieru. Svoje možnosti. Svoje schopnosti. Svoje kontakty. Svoj vplyv…
Čo by sa dialo, keby sa veľké a dobré veci diali rukami mocných? Keby sme miesto tých lajkov, posielali po jednom eure na choré deti? Alebo ženy v núdzi? Alebo chorých dospelých, utečencov, duševne trpiacich, lekárov, učiteľov… My všetci. A hlavne tých mocní…
Čo by bolo potom? Keby sa každý dokázal vzdať toho svojho kúska nad čiarou?
Keby sa každý dokázal vzdať… Kúska svojho ega… ?
Hádam aj raj na zemi. Bez lajkov. Ale skutočný.
Celá debata | RSS tejto debaty