Verím takému niečomu, že človeku sa dejú sračky, keď… Pardón za výraz. Nie sračky, nepríjemnosti, som chcela napísať.. Všetci by sme sa mali snažiť byť a žiť kultivovaný život, žiť a byť kultivovaní. Takže.. Nie.. Nepríjemnosti.. Verím teda takému niečomu, že človeku sa dejú nepríjemnosti vtedy, keď sa snaží viac, ako sám chce. Keď […]

Všetko v živote sa neuveriteľne rýchlo mení. Ľudia okolo nás, veci okol nás, naše deti, život… Menia sa ročné obdobia, menia sa šaty v našich skriniach spolu s tým, či sa ochladzuje, alebo naopak otepľuje… Niekedy neviete, niekedy je treba nosiť dáždnik aj v lete a niekedy aj mikinu, aj bundu, takú, čo ste vyradili už v marci… […]

Toto chcem povedať, že čo ma rozčuľuje je… Že prečo sú ľudia takí odťažití? V Bratislave napríklad? Neberte ma zle, ja milujem toto mesto, žijem tu, fungujem tu.. Ale je to tak, je to jednoducho tak. Nech to skúšam zľava, sprava, nech sa snažím o to viac, nie… Nedá sa to, nefunguje to, je to na prdku…. Už som mala v telefóne asi 35000 […]

Tak ja neviem… Čo na tie deti platí. Alebo čo by malo platiť. Asi je to aj zbytočné vyprávať teraz také oné, že… “My keď sme boli malí…”, alebo podobné hovadiny… Je iná doba. Mame telefóny…. Keby telefóny, to by ešte bolo dobré… My máme “múdre telefóny”, najmúdrejšie… Všetko viete. Za sekundu. Všetko si môžete kúpiť a donesú Vám to až domov, […]

Niekedy rozmýšľam, ktorý predmet v škole by mal byť taký ten „najdôležitejší“? Na čom by mali rodičia bazírovať? Aby decko nosilo jednotky…? Aby sa učilo? Je to matematika? Aby si vedelo zrátať veci dohromady a nebolo úplne vytreté v tomto svete? Alebo jazyk, aby vedelo utiecť, keď by bolo treba? Do Ameriky? Anglicka? Alebo kde treba, skrátka? […]

A ja tu nechcem písať o politike, alebo čo… To nie.. Budú tie voľby prezidentské… A práve preto píšem, ale.. Nechcem písať o politike… Len možno o nás, že prečo sme takí akí sme a prečo… Nemáme k sebe samým dostatok úcty a rešpektu, lásky a uznania, aby sme si raz dovolili zdvihnúť ruku, otvoriť ústa […]

Zvoní to.. A ja mám toho na srdci veľa. Celú záplavu myšlienok, slov, viet, sťažností, nepochopenia. Duša sa mi búri. Vrie to vo mne. A ja viem, že… Onedlho bude mať narodeniny. Viem, že toho má veľa, viem že… Je busy. Stále je busy.. A možno to nezdvihne a ja vôbec nebudem vedieť, čo si o tom celom myslí, ale musím.. Musím to […]

Hovorí sa, že spravodlivosť je slepá. Mala by byť slepá. Mala by byť slepá, aby ľudí neporovnávala podľa „dizajnu“. Aby nerozlišovala dobro podľa toho, či sa niekto vyváža v cadilacu, alebo v škodovke. Či nosí dostatočne dobrý mejkap a či zarába dosť peňazí. Spravodlivosť je slepá… Mala by byť slepá… Mala by byť slepá, ale rozhodne […]

Príde čašníčka. Hovorím Freddiemu, aké nemožné je, že všetci pijú tekvičkové latté.. Smeje sa, povie, že by sme si mohli dať aj my. Objednávame si teda dve tekvičky a ešte jedno veľké pivo. Pre Freddieho. Ja si prosím aj minerálku. Nechladenú, neperlivú, nemám rada, keď ma bolí hrdlo… „Strašne rada som, že sme sa stretli… Ja ťa počúvam […]

Čakám v kaviarni. Nenormálne sa teším. Splnil sa mi sen. Je to sen… Čakám v kaviarni na najlepšieho človeka, ktorého kedy táto zem na svojich pleciach nosila. Najlepšieho človeka, ktorý kedy nosil boxerské tenisky značky Adidas a chcel rozhodaj svet! We will rock you!… Príde Freddie. Mám oblečené šaty značky Esmara /Lidl, kvalita za rozumnu cenu/. Vyzerám […]