allmarvellous

Niekto raz povedal, že vníma sám na sebe, že život sa mu mení v obdobiach, etapách. A že vypozoroval, že je to približne 5 rokov, čo sa nesie na jednej vlne… Môže to byť tak. Asi je to tak… Päťročnice našich životov… A zároveň to dáva aj zmysel. Každá veľká zmena trvá približne 5 rokov, povedala by som… Vypočítala by som…

Niektoré obdobia sú radostné. Len sa hráte s kamarátmi na dvore, hojdáte na hojdačkách rôzneho druhu a materiálu… Plačete, lebo sa vám rozbilo koleno… Aj napriek všetkým rozbitým kolenám tohto sveta sú to však stále radostné obdobia…

Potom sú to obdobia iné, stále radostné, jemne zmätené, ale stále radostné… Človek sa vyvíja. Na tvári vám pribúda čoraz viac čudných objektov…
Telo sa mení. Duša sa mení. Prvé lásky, prvé sklamania… Prvé dôležité rozhodnutia. Kam na strednú školu? Ako oklamať mamu? Ako sa obliecť tak, aby sa otec nenahneval a aby mama nevedela, že… Vlastne nejdem do školy…?

Ale to je stále dobré… Zdá sa mi ale, že je to vlastne dobré stále. Aj keď tých bolestí a bolestičiek neustále pribúda. Aj keď to občas trvá dlhšie, ako len dobehnúť s tým rozbitým kolenom domov a vyžalovať sa mame.. Frajerovi.. O všetkých krivdách tohto sveta, o krivdách všetkých pieskovisk… všetkých pouličných lámp….

Občas to trvá dlhšie…. Nájsť si dobrú prácu. Nájsť si vlastné to, čo môžete volať domov. Našetriť dosť peňazí na to, aby ste si mohli „požičať“…Našetriť dosť peňazí na to, aby ste mohli „vrátiť“… Nájsť to, kde sa zem prestáva chvieť a možno aj točiť. Nájsť svoj domov. Nájsť svoje ja…

To posledné je v živote úplne to najťažšie. Trvá to hrozne dlho… A mám pocit, že to je niekde po 30, taká otvorená otázka, otvorená päťročnica… Tam je šanca zažiť najväčší pád. A najväčší vzlet zároveň…

Z pádov, ako vieme, sa dá veľmi dobre poučiť. Na pádoch sa dá veľa vypozorovať. Z pádov sa dá postaviť. Aj keď vám krváca okrem toho kolena možno aj srdce, duša… Aj tak sa to dá.

Povedala by som, že človek je najzraniteľnejší práve v tejto po 30tkovej päťročnici. Veľmi na nej záleží… Tam by sa to všetko malo prestať krútiť, upokojiť, tam sa tá hladina vyčerí.. Dúfame všetci… Ale keďže šance prichádzajú, každý deň nejaká… Prídu aj potom, neskôr…Dufame tiež…  

Život človeka sa skladá z päťročníc…Krátke epochy našich životov, každá vonia a chutí inak. Každá je smiešna iným spôsobom, inak veselá, inak smutná…

Raz stužková, raz diplom, raz iná práca, raz sťahovanie, dieťa… Iná láska. Iný domov, iná láska…Iné dieťa. Iný diplom… Možno… Snáď nie…

Páči sa mi rozmýšľať o živote v jednotlivých jeho úsekoch, etapách.

Páči sa mi vedieť, že dnes je dnes a že zajtra bude zajtra… A všetko to do seba zapadá a krásne sa prelína…V jednotlivých bodoch…A my si to raz všetko pospájame hľadiac späť, spájajúc tieto body… Ako to raz povedal Steve Jobs, connecting the dots.. backwards..

Kuca-paca našich životov… Nás samých…