allmarvellous

Medzi prvými vecami, ktoré by rodičia mali oznámiť svojim deťom… By mali byť napríklad tieto. Áno, je treba si umývať zuby, umývať ruky… Zuby sa môžu pokaziť, ty môžeš ochorieť. Treba sa o veci podeliť. Treba sa správať slušne, nekopeme do kamaráta na ihrisku… Teda polokamaráta.. Nepriateľa skôr… Ak už doňho kopeme…

To všetko vieme. Tam sme prišli. Sú ale iné veci, ktoré deťom už tak často nehovoríme.

Mám na mysli pýtať sa detí…

„Čo cítiš?“, to je taká elementárna otázka. A pritom je tak dôležité poznať na ňu odpoveď.
Svet je farebný… Od svetlo modrej po brnkasto zelenú… cez všetky odtiene červenej a ružovej… až po španielsku dedinu.

A to malé stvorenie nevie. Nemá poňatia. Ale my sme tí, ktorí mu majú pomôcť túto tajomnú skrinku otvoriť a pozrieť sa do nej… Hnev, strach, smútok, rozčarovanie, frustrácia, sklamanie, zmätok, neporozumenie, krivda, pocit viny, radosť, bázeň, nádej, túžba, úľava, pochopenie, súcit, vďaka, neha, žiaľ……..

Čo je to? Čo mi chýba, čo potrebujem? A ako si to dám?….

Abraham Maslow by mal radosť…  

Deťom je treba hovoriť pravdu. Jedine tak dokážu skutočne chápať súvislosti. Jedine tak dokážu jedného pekného dňa kriticky a samostatne rozmýšľať.

Základom je spoznať samého seba… Čo sa mi páči? Čo ma robí šťastným? Čo sa mi nepáči? Čo mi vadí, prekáža, irituje ma… Potom máte možnosť, výsostné právo a zároveň aj povinnosť.. Urobiť sa šťastným, spokojným, vyrovnaným, pokojným. Zmieriť sa s vecami.. Žiť pokojný a plnohodnotný život. Nemusí byť výlučne ružový. Farebný stačí… Farebný úplne stačí. Pomenovať všetky farby, vedieť ich vyhodnotiť, vystupovať sám za seba, a potom možno niekedy aj v teame… Jasne artikulovať o veciach.. Modrá, zelená, červená. Dobré, zlé, menej dobré, menej zlé…. Koľko dospelých je stratených v sebe samých…

Učme deti rozumieť si. A vykladajme im karty na stôl také, ako naozaj sú.

A potom… Potom, okrem tých všetkých povinností, vrátene dentálne hygieny a super penivého jahodového mydla…  Potom sú tu aj práva. Môžeš.. Ty môžeš... Môžeš toho veľmi veľa…

Môžeš povedať, že si neprosíš. Môžeš povedať, že pomoc nepotrebuješ. Takžiež o ňu môžeš požiadať. Môžeš povedať nie a môžeš povedať áno. Môžeš si vybrať oblečenie a môžeš si vybrať kamarátov. Môžeš si vybrať vlastné farbičky, ktorými si to celé vymaľuješ. A môžeš to aj celé dočmárať a začať odznova… Môžeš. Ak neubližuješ iným, všetko môžeš…  

A to je základ vlastnej zodpovednosti.  Poznať pravdu a jednať podľa nej.

A srdce nikdy neoklamaš. Ani oči a uši.