Niekedy rozmýšľam, ktorý predmet v škole by mal byť taký ten „najdôležitejší“? Na čom by mali rodičia bazírovať? Aby decko nosilo jednotky…? Aby sa učilo? Je to matematika? Aby si vedelo zrátať veci dohromady a nebolo úplne vytreté v tomto svete? Alebo jazyk, aby vedelo utiecť, keď by bolo treba? Do Ameriky? Anglicka? Alebo kde treba, skrátka? […]

A ja tu nechcem písať o politike, alebo čo… To nie.. Budú tie voľby prezidentské… A práve preto píšem, ale.. Nechcem písať o politike… Len možno o nás, že prečo sme takí akí sme a prečo… Nemáme k sebe samým dostatok úcty a rešpektu, lásky a uznania, aby sme si raz dovolili zdvihnúť ruku, otvoriť ústa […]

Zvoní to.. A ja mám toho na srdci veľa. Celú záplavu myšlienok, slov, viet, sťažností, nepochopenia. Duša sa mi búri. Vrie to vo mne. A ja viem, že… Onedlho bude mať narodeniny. Viem, že toho má veľa, viem že… Je busy. Stále je busy.. A možno to nezdvihne a ja vôbec nebudem vedieť, čo si o tom celom myslí, ale musím.. Musím to […]

Hovorí sa, že spravodlivosť je slepá. Mala by byť slepá. Mala by byť slepá, aby ľudí neporovnávala podľa „dizajnu“. Aby nerozlišovala dobro podľa toho, či sa niekto vyváža v cadilacu, alebo v škodovke. Či nosí dostatočne dobrý mejkap a či zarába dosť peňazí. Spravodlivosť je slepá… Mala by byť slepá… Mala by byť slepá, ale rozhodne […]

Príde čašníčka. Hovorím Freddiemu, aké nemožné je, že všetci pijú tekvičkové latté.. Smeje sa, povie, že by sme si mohli dať aj my. Objednávame si teda dve tekvičky a ešte jedno veľké pivo. Pre Freddieho. Ja si prosím aj minerálku. Nechladenú, neperlivú, nemám rada, keď ma bolí hrdlo… „Strašne rada som, že sme sa stretli… Ja ťa počúvam […]

Čakám v kaviarni. Nenormálne sa teším. Splnil sa mi sen. Je to sen… Čakám v kaviarni na najlepšieho človeka, ktorého kedy táto zem na svojich pleciach nosila. Najlepšieho človeka, ktorý kedy nosil boxerské tenisky značky Adidas a chcel rozhodaj svet! We will rock you!… Príde Freddie. Mám oblečené šaty značky Esmara /Lidl, kvalita za rozumnu cenu/. Vyzerám […]

Keby som mala možnosť stretnúť sa s Freddiem… Myslím, že by sme ladili. K sebe by sme ladili. Ako duša k duši. Možno aj telo k telu, ale neviem. S Freddiem… By to bolo tak trochu… „riziko“. Ale išla by som do toho! Ak by bola šanca… Najväčšie riziko by ale bolo, že mi zlomí srdce. A odíde na turné po Amerike. […]

To už je taká.. Až hanba povedala by som, tieto dve slová spájať dohromady. STAY POSITIVE! GOOD VIBES ONLY!… Že vás huba nebolí, vážne… Akože dobre, okej, ja to chápem aj všetko. Všetci potrebujeme mať nádej. Všetci potrebujeme ubezpečiť, že zajtra prídu lepšie časy. Že vysvitne slnko, vtáčiky budú spievať, že dúha má stále 7 farieb… Aspoň […]

Teraz fičia také oné všelijaké… A to nielen teraz, to už dávno začalo… Vlastne dávnejšie ako dávno, ale pokiaľ si ja pamätám, začalo to po finančnej kríze okolo roku 2009. Že sa nám všetkým začali rúcať životy a ceny bytov spolu s úrokovými mierami radikálne stúpať zároveň…Paradoxne a vlastne aj neparadoxne. Celé to dávalo […]

Hlavne mladí ľudia majú veľa ideálov. A je to tak správne. Tak to má byť. Tak je to v poriadku. Aby sme snívali o lepších časoch, lepších myšlienkach, lepších vynálezoch, cestách na Mars a podobne. Tak to má byť… Opačne sa to snáď ani len nedá predstaviť. Byť v živote na nič človeku nič neprináša. Nechcieť od života nič. Len prežiť, snáď. Je […]